Správa o výchovno-vzdelávacej
činnosti, jej výsledkoch a podmienkach v predškolskom zariadení za
školský rok 2011/2012
Spracovala: Jana
Merjavá, poverená riadením MŠ
Obsah hodnotiacej správy:
(1)
a) základné identifikačné údaje o škole
b) údaje o počte detí v materskej
škole
c) údaje o počte detí pred vstupom do
základnej školy
d) údaje o dosiahnutých
výchovno-vzdelávacích výsledkoch v šk. roku 2011/2012
e) údaje o počte zamestnancov a plnení
kvalifikačného predpokladu pedagogických zamestnancov
školy
f) údaje o ďalšom vzdelaní pedagogických
zamestnancov školy
g) údaje o aktivitách a prezentácii
školy na verejnosti
h) údaje o projektoch, do ktorých je škola
zapojená
ch) údaje o výsledkoch inšpekčnej činnosti
vykonanej ŠŠI v škole
i) údaje o priestorových
a materiálno-technických podmienkach školy
j) cieľ, ktorý si škola určila v koncepčnom
zámere rozvoja školy na príslušný šk. rok
a vyhodnotenie jeho plnenia
k) oblasti, v ktorých
materská škola
dosahuje dobré výsledky, a oblasti, v ktorých sú nedostatky
a treba úroveň výchovy a vzdelávania zlepšiť vrátane návrhov opatrení
(2)
uplatňované
výchovno-vzdelávacie plány
(1)
a) Základné identifikačné údaje o škole
1. Názov školy: Materská škola
2. Adresa školy : Robotnícka 3, 053 42
Krompachy
3.
Telefónne číslo školy: 053 447 23 06
4. E – mailová adresa: msrobotnicka@kromsat.sk
5. Zriaďovateľ školy : Mesto Krompachy, Námestie slobody 1
6.
Mená vedúcich zamestnancov školy s určením ich funkcie:
Riaditeľka školy
: Jana Merjavá – poverená riadením MŠ
7.
Údaje o rade školy a iných poradných orgánoch školy:
Rada školy:
Rada školy zriadená podľa § 25 zákona č.
596/2003 Z.z:
Ing. Kozlová Lívia - predseda
Mgr. Silvia Ontková - člen
Anna Ofčanská- člen
Sláva Čiasnohová – člen
Mudr. Marián Hojstrič-delegovaný člen MsZ
|
|
|
|
Poradné orgány:
·
· Rada
školy: je iniciatívny a poradný orgán vyjadrujúci a presadzujúci
miestne
záujmy
rodičov a pedagógov v oblasti vzdelávania.
·
· Pedagogická
rada školy: členmi sú všetci pedagogickí zamestnanci školy.
b) Údaje o počte detí
v materskej škole
Údaje o počte detí
materskej školy k 15. septembru 2011
1.
trieda - Indiáni
|
2
- 4 ročné deti
|
13
|
2.
trieda - Sovičky
|
4
- 6 ročné deti
|
17
|
Celkom
2 triedy s počtom detí 30.
c) Údaje
o počte detí pred vstupom do základnej školy.
Údaje
o počte zapísaných detí do 1. ročníka
Celkový počet
detí zúčastnených na zápise do 1. ročníka:
|
14
|
Celkový počet
detí, ktorým bolo vydané rozhodnutie o odklade nástupu do 1. ročníka:
|
0
|
Celkový počet
detí, ktorým bolo vydané rozhodnutie o prijatí do 1. ročníka:
|
14
|
d) Údaje
o dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkoch v školskom roku
2011/2012.
Štátny
vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie, rozpracovaný
v Školskom vzdelávacom programe „Cesta do ríše poznania“, je hlavný
dokument pri realizácii výchovno – vzdelávacej činnosti. Kompetencie, tematické
okruhy, vzdelávacie oblasti, vzdelávacie štandardy a ich prepojenosť
v realizačnej rovine, vychádzala z učebných osnov v školskom
vzdelávacom programe a z plánov výchovno – vzdelávacej činnosti, pri
uplatňovaní princípu celostného rozvoja osobnosti dieťaťa. Hlavným prostriedkom rozvoja osobnosti
dieťaťa predškolského veku bola hra.
Štýl učenia v hre smeroval cielene k osobnostne orientovanej
výchove a rozvíjaniu kľúčových kompetencií. Východiskom bola jedinečnosť
dieťaťa, aktívne učenie a jeho začleňovanie do skupiny a kolektívu.
Pri plánovaní výchovno – vzdelávacích činností sme zohľadňovali rozvojovú
úroveň dieťaťa a vyvážene sme rozvíjali psychomotorickú, kognitívnu a sociálno
– emocionálnu stránku dieťaťa.
Kognitívna oblasť rozvoja osobnosti
dieťaťa
V oblasti kognitívneho rozvoja bolo pre nás prvoradé rozvíjanie
komunikačných schopností dieťaťa, zdokonaľovanie jazykového prejavu
a osvojenie základov spisovnej slovenčiny. Prostredníctvom pripravených
edukačných aktivít sme stimulovali spontánny rečový prejav detí. Reč detí bola
pozitívne ovplyvňovaná podnetnosťou prostredia v triedach, rekvizitami,
učebnými pomôckami, knihami, encyklopédiami, maľovaným čítaním, čo podporovalo
aj predčitateľskú gramotnosť. Komunikačné schopnosti sú primerané veku
dieťaťa. Pretrvávajúcim negatívom bolo
neakceptovanie logopedickej starostlivosti pre dieťa zo strany niektorých
rodičov, čo viedlo u niekoľkých detí k zlej výslovnosti hlások
a hláskových skupín. Pri sprostredkovaní poznatkov
a v praktických činnostiach
sme postupovali od jednoduchého
k zložitému. Zadané úlohy deti zvládali zväčša primerane veku, občas si
vyžadovalo ich plnenie pomoc a individuálny prístup učiteľky. Deti formou
hier hľadali a objavovali súvislosti pri riešení problémov a objavovali
funkčnosť vecí. V hrových činnostiach aplikovali získané poznatky
a skúsenosti, čím boli zámerne rozvíjané poznávacie a učebné
kompetencie. Využitím aktivizujúcich metód sme sa snažili aktivizovať pozornosť
(na dlhší čas), pamäť (s krátkodobej na dlhodobú) a logické myslenie.
Manipuláciou s predmetmi v edukačných aktivitách a spoločenských
hrách si deti osvojovali matematické myslenie o veľkosti, tvare
a množstve. Staršie deti dokázali počítať do desať a niektoré
počítali aj cez desiatku. Logické myslenie si deti rozvíjali formou hlavolamov,
problémovými úlohami v pracovných zošitoch. V edukačnom procese sme využívali dostupné digitálne technológie (počítač, interaktívnu
tabuľu), čím si deti rozvíjali pri
manipulácii digitálnu gramotnosť. U detí sme rozvíjali zmyslové poznanie
pri oboznamovaní sa so živou a neživou prírodou. Vzdelávaciu
a výchovnú činnosť sme zamerali s dôrazom na ochranársky postoj
k životnému prostrediu, hlavne na zdravé potraviny, čistú vodu,
separovanie odpadkov a prevenciu pred znečisťovaním a poškodzovaním
životného prostredia. Všetky činnosti a aktivity boli ukončované
otvorenými otázkami tak, aby deti
získavali hodnotiace a sebahodnotiace zručnosti vo vzťahu k stanoveným
cieľom i k vlastnej činnosti dieťaťa.
Osvojovali si základy bezpečnostnej premávky. Osobnou skúsenosťou
a používaním ochranných prvkov si uvedomovali pravidlo cestnej premávky vidieť
a byť videný. Rozsah uvedených
poznatkov zvládli deti primerane veku a rozvojovej úrovne detí. Všetky 5 –
6 ročné deti sú pripravené na vstup do základnej školy.
Sociálno – emocionálna oblasť rozvoja
osobnosti dieťaťa
V edukačných aktivitách sa deti učili spontánne
aj zámerne, prežívali zážitky úspechu ale aj neúspechu pri plnení rôznych
úloh. Osobnostné a sociálne
kompetencie si deti rozvíjali prácou v skupinách, pričom boli vedené ku
vzájomnej akceptácii, pomoci, prejavu ohľaduplnosti k svojmu okoliu
a prostrediu, zotrvanie v činnostiach ako aj k ich dokončeniu.
Integrovaním prvkov prosociálnej výchovy a dodržiavaním práv
v edukačných činnostiach a hrách viedlo k akceptácii
multikultúrnych rozdielov a rozvíjaniu schopnosti uvedomovať si dôsledky
vlastného správania. U mladších detí dochádzalo k postupnému
osvojeniu sebareflexie, po vzniknutom konflikte sa na výzvu učiteľky vedeli
ospravedlniť, poďakovať a požiadať o pomoc. Základy empatie si mali
možnosť rozvíjať vo všetkých organizačných formách dňa medzi sebou, ale aj na
vychádzkach k osobám chorým, zdravotne postihnutým a starým ľuďom.
(vystúpenie detí k mesiacu úcty k starším). Využívali sa metódy
ranného kruhu, diskusie, tvorby pravidiel a prvkov tvorivo – humanistickej
výchovy. Deti sa v hrách dokázali zdravo prejaviť a presadiť, odhadnúť svoje
možnosti a spôsobilosti. V činnostiach s výtvarným
a pracovným zameraním sa ponechávala voľnosť kreativite detí, nápaditosti,
boli vedené k vytrvalosti, sústredenosti, zodpovednosti
a samostatnému prejavu. Tvorivo využívali rôzne výtvarne techniky a vytvárali
kompozičné celky. Výtvarný prejav bol u väčšiny detí na dobrej- veku
primeranej úrovni a dokázali ho využiť v rôznych činnostiach. Na
svoje sebavyjadrenie mali deti možnosť aj po hudobnej stránke. Pri speve piesní sme u detí dbali na
správne dýchanie, dodržiavanie primeraného tempa a rytmu.
Zapamätali si piesne s rôznou tematikou, ktorú dokázali prezentovať
pred skupinou detí, rodičov ako aj pred verejnosťou (mesiac úcty k starším, vianočná
besiedka, deň matiek, a pod.).
Hudba bola pre deti zdrojom kladného citového zážitku a radosti.
Pohyb na hudbu vyvolával v nich pocit uvoľnenia a celkové oživenia.
Spoznávali niektoré hudobné nástroje. Kladný vzťah ku knihe sme u deti
posilňovali návštevou knižnice, pravidelným čítaním príbehov pred odpoludňajším
odpočinkom. Vo vytvorených čitateľských kútikoch v triedach, si deti listovali
v rôznych knihách, detských časopisoch a čítali si obrázkové príbehy
známych rozprávok a básni. Nácvikom básní a dramatizácie rozprávok
sme oživovali rôzne vystúpenia v rámci materskej školy a mesta. Upevňovali
si zásady slušného správania sa na verejných podujatiach. Výkonové štandardy/
špecifické cieľa so sociálno – emocionálnej oblasti deti dosahovali v rámci aktuálnej
rozvojovej úrovne a primerane veku dieťaťa.
Perceptuálno –motorická oblasť rozvoja
osobnosti dieťaťa
Spontánne a riadené pohybové činnosti boli
súčasťou rôznych organizačných foriem počas celého dňa. Deti boli podporované rôznorodými pohybovými
aktivitami a praktickými činnosťami. Boli vedené k spolupráci a dodržiavaniu vopred dohodnutých
pravidiel. Deti reagovali na
telovýchovnú terminológiu, s ktorou počas roka prichádzali do styku pri
pohybových a relaxačných cvičeniach. Dbali sme na správne hygienické
požiadavky pri cvičení (vyvetraná miestnosť, uvoľnený odev a pod.),
k čomu boli vedené deti od najmladších až po predškolákov. Každodenné
zaraďovanie jednoduchých zdravotných cvikov, niekedy i špeciálnych
pohybových aktivít, viedlo k vytvoreniu si kladného postoja
k pohybu. Ovládajú základné
lokomočné pohyby. Vedia realizovať a meniť rôzne polohy a postoje.
Správne používali a manipulovali s náčiním a dokázali sa bez
väčších ťažkostí pohybovať po náradí.
S menšími nedostatkami boli vedené k zvládaniu pravo – ľavej
orientácie v priestore, ako aj k vlastnej osobe. Rozvoj psychomotorických kompetencií sa
prejavoval u detí túžbou a ochotou pohybovať sa rozmanitými spôsobmi
počas celého dňa, v rôznom teréne, prekonávaním terénnych nerovností,
realizovaním sezónnych činností pri pobyte vonku, pohybových hier, rôznych
športových a súťaživých činností, ale aj chôdzou vo viazanom útvare na
vychádzkach. V hudobno – pohybových hrách dodržiavali pravidlá,
spolupracovali a rešpektovali sa navzájom. Rytmizovali s pomocou
učiteľky a neskôr aj samostatne hrou na telo v rôznych postojoch. Uplatňovali
rôzne tanečné prvky, ktoré boli zaraďované do prípravy kultúrnych
programov. Súčasťou všetkých
organizačných foriem bolo podporovanie sebaobslužných činností. Deti sú
samostatné pri obliekaní, s menšou pomocou u mladších detí. Návyky
a zručnosti súvisiace s hygienou, sebaobsluhou, stolovaním,
udržiavaním poriadku a čistoty majú deti primerane veku osvojené. Pri ich
realizácii si vzájomne dokázali pomáhať a spolupracovať. Rozvoj jemnej
motoriky a vizuomotoriky deti rozvíjali strihaním, skladaním, lepením,
modelovaní, konštruovaním a činnosťami súvisiacimi s ľudskou prácou.
S týmito činnosťami úzko súviselo dodržiavanie bezpečnosti, k čomu
boli deti vždy upozorňované a vedené. V konštruktívnych činnostiach
boli vedené k vyjadrovaniu priestorovej predstavivosti, sústredenosti
a spolupráci. Boli nabádané k dokončeniu úloh v primeranej
kvalite a čase. Rozvíjala sa u nich technická tvorivosť a
zručnosť. Pri grafomotorických
cvičeniach boli u detí upevňované
správne návyky držania grafického materiálu a správneho sklonu papiera pri
kreslení na stole. Cvikmi na odľahčenie ruky pri grafomotorických cvikoch, boli
dôsledne vykonávané, aby deti nevyvíjali
neprimeraný tlak na grafickú stopu. Tak sme u detí dosahovali
cielené rozvíjanie grafomotorických zručností, ako príprava na elementárne
písanie v základnej škole. Deti boli počas dochádzky do materskej školy
usmerňované k správnemu držaniu tela sedenia pri stoloch. Pri rozvíjaní
psychomotorických kompetencií sme využívali metódu nabádania motiváciou, povzbudením a pochvalou.
Zabezpečovanie výchovy
a vzdelávania: 4 pedag.
zamestnanci.
Zabezpečenie prevádzkového
úseku: 1 školníčka
Odložená školská dochádzka
v šk.r. 2011/2012:
V školskom roku
2011/2012 malo odloženú školskú dochádzku 1 dieťa.
Úroveň výchovno
– vzdelávacieho procesu:
Úroveň výchovno –
vzdelávacieho procesu bola ovplyvňovaná vnútornými faktormi. Vnútorné faktory
tvorili osobnostný rozvoj dieťaťa, jeho kognitívnu, sociálno – emocionálnu
a percepčno – motorickú oblasť, príroda, rodina, jej členovia, výchovný
štýl, prístup učiteliek k dieťaťu,
sociálna skupina vrstovníkov, materiálne vybavenie školy a ostatné
výchovné a vzdelávacie inštitúcie v meste.
1.
Zhodnotenie dosiahnutej úrovne osobnostného rozvoja detí.
2.
Zhodnotenie úrovne pedagogickej práce učiteliek.
3.
Zhodnotenie výsledkov riadiacej
práce.
4. Zhodnotenie úrovne a spolupráce MŠ –
rodina, MŠ – iné inštitúcie.
1. Zhodnotenie dosiahnutej úrovne osobnostného rozvoja
detí.
Oblasť kognitívneho rozvoja:
Kognitívna oblasť rozvoja
osobnosti dieťaťa zahŕňa:
-
rozvíjanie kognitívnych spôsobilosti, mentálnych návykov a pred
matematického myslenia,
-
utváranie a rozvíjanie správnych jazykových a rečových návykov,
-
utváranie návykov bezpečnosti a ochrany zdravia,
-
utváranie a rozvíjanie environmentálneho cítenia a správania,
-
rozvíjanie kognitívnej tvorivosti,
Hodnotenie dosiahnutej
úrovne:
Zo začiatku šk. roka sa
deti nedokázali samostatne vnútorne motivovať k poznávaniu. Postupne sa
deti sústreďovali a to predovšetkým adekvátnou motiváciou, spoluprácou
učiteliek a rodiny, vhodnou literatúrou.
V tvorivo
– humanistickej výchove sme dôraz kládli na rozvoj kognitívnych aj
nonkognitívnych funkcií a procesov. Rozvoj týchto funkcií a procesov
sa uskutočňoval v priebehu dňa
v jednotlivých triedach podľa Školského vzdelávacieho programu, v pripravovaných týždenných témach,
cieľoch, cieľových požiadavkách a úlohách. Tento rozvoj funkcií
a procesov sa uskutočňoval najmä prostredníctvom riešenia každodenných,
deťom blízkych problémov. Deti sme viedli k tomu aby boli zvedavé, aby
mali radosť z poznávania, objavovania, bádania, experimentovania. Vo
všetkých činnostiach sa dôraz kládol na deti, aby boli pri činnostiach
samostatné a aktívne, aby sa dokázali na činnosti sústrediť, vnímať ich.
Hlavným prostriedkom
rozvoja a kultivácie predškolského dieťaťa, obohacovaním jeho poznávania
a sociálnej skúsenosti v MŠ je obsah predprimárneho vzdelávania.
Štátny vzdelávací program pre materské školy formuje základný výber obsahu,
ktorý musí byť povinne zakomponovaný do školského vzdelávacieho programu školy.
Základný obsah predprimárneho vzdelávania je stanovený tak, aby
v náväznosti na súčasné trendy vo vzdelávaní zodpovedal cieľom
a zámerom predprimárneho vzdelávania a aby rešpektoval vek,
predpoklady a skúsenosti dieťaťa predškolského veku, ich súčasné
i budúce potreby a taktiež i prostredie a možnosti
materskej školy. Tento obsah je štruktúrovaný do oblasti kognitívneho rozvoja,
sociálno-emocionálneho a perceptuálno-motorického rozvoja, ktoré
rešpektuje vývoj dieťaťa, jeho prirodzený život, zrenie i učenie. Tieto oblasti
rozvoja sa dejú v prirodzených interakciách, do ktorých dieťa v rámci
týchto vzťahov vstupuje, v ktorých žije, rozvíja sa a vyrastá, učí sa
a tiež vzdeláva. Tieto oblasti rozvoja majú 4 tematické okruhy:
1.
Ja som
2.
Ľudia
3.
Príroda
4.
Kultúra
1. Ja som
Zámerom vzdelávacieho
úsilia v tejto oblasti je stimulovať a podporovať rast
a neurosvalový vývoj dieťaťa, podporovať jeho fyzickú pohodu, zlepšovať
jeho telesnú zdatnosť i pohybovú a zdravotnú kultúru, podporovať
rozvoj jeho pohybových a manipulačných schopností, učiť dieťa
k sebaobsluhe a viesť ho k zdravým životným návykom
a postojom. V oblasti psychologických podporovať duševnú pohodu,
psychickú zdatnosť a odolnosť dieťaťa, rozvoj jeho rozumových schopnosti,
reči a jazyka, poznávacích procesov a funkcií, jeho citov
a vôle, sebapoznanie, jeho kreativity a sebavyjadrovania,
stimulovanie osvojovania a rozvoja jeho vzdelávacích schopností
a povzbudzovanie dieťaťa v jeho ďalšom rozvoji, poznávaní a učenia. U detí
sa rozvíjali vlastnosti ako uvedomovanie si vlastného tela, rozvoj pohybových schopnosti v oblasti
hrubej a jemnej motoriky / koordinácia a rozsah pohybu, pohyblivosti,
správne dýchanie /, ovládanie pohybového aparátu a telesných funkcií. Deti
uvedené úlohy plnili pohybovými činnosťami ako je chôdza, lezenie, beh , skok,
poskoky potom sú to loptové hry, sezónne cvičenia. Manipulovali
s predmetmi, pomôckami, nástrojmi, náčiním, náradím i materiálom.
Využívali sa zdravotne zamerané činnosti ako uvoľňovacie cvičenia, dychové
a relaxačné cvičenia, zmyslové a psychomotorické hry, konštruktívne
a grafické činnosti, hudobné a hudobno-pohybové činnosti a hry,
jednoduché pracovné a seba obslužné činnosti / starostlivosť o seba,
o svoje osobné veci, poriadok
a pod/., poznávacie činnosti zamerané k osvojovaniu pojmov
o zdraví, ľudskom tele, bezpečnosti, telovýchove a športe.
Jazyk a reč:
rozvíjali sa u detí rečové a jazykové schopností v oblasti
receptívnych / vnímanie, počúvanie, chápanie / a produktívnych /
výslovnosť, vytváranie pojmov, hovorený prejav, vyjadrovanie sa/. Rozvíjal sa
kultivovaný prejav využívaním artikulačných , rečových, sluchových
a rytmických hier so slovami, slovné hádanky, spevácke činnosti, spoločné
rozhovory, rozprávanie zážitkov, príbehov, podľa skutočnosti, podľa obrázkov,
prednes, recitácia, dramatizácia a spev, prezeranie a „ čítanie „
obrázkových kníh a leporel, grafické napodobňovanie symbolov, tvarov,
čísiel, písmen.
Poznávacie schopnosti,
myšlienkové operácie, predstavivosť, fantázia:
tu sme využívali priame pozorovanie prírodných javov, konkrétnu
manipuláciu s predmetmi, voľné hry, experimentovanie s materiálom
a predmetmi, zmyslové hry, činnosti na rozvoj a cvičenie vnímania,
zrakovej a sluchovej pamäti a pozornosti, námetové hry
a činnosti, hry zamerané na podporu tvorivosti, predstavivosti
a fantázie, práca s knihami, s obrázkovým materiálom, výlety do
okolia, sledovanie rozprávok a pod. Deti úlohy zvládli. Tieto úlohy boli
prispôsobené vekovým osobitostiam detí.
2. Ľudia
Zámerom vzdelávania
v interpersonálnej oblasti je podporovať utváranie vzťahov dieťaťa
k inému dieťaťu, či dospelému, posilňovať, kultivovať a obohacovať
jeho vzájomnú komunikáciu a zabezpečovať pohodu týchto vzťahov. Úlohy sme
plnili hrami, ktoré boli zamerané na posilňovanie prosociálneho správania vo
vzťahu k druhým v rodine, materskej škole. Využívali sme sociálne
a interaktívne hry, hranie úloh, dramatické činnosti, hudobné a hudobno – pohybové hry, spoločenské
hry, spoločné aktivity na rôzne témy, kooperatívne činnosti vo dvojiciach,
v skupinách, čítanie, rozprávanie a počúvanie rozprávok
a príbehov na témy vzťahy medzi ľuďmi. Úlohy deti splnili, dbali sme na
vekové osobitosti detí.
3. Príroda
Zámerom vzdelávania
v environmentálnej oblasti je vzbudiť u dieťaťa elementárne poznatky
o okolitom svete a dianí v ňom, o vplyve človeka na životné
prostredie počínajúc v najbližšom okolí a končiac celkovými
problémami celosvetového dosahu. Vytvoriť základy pre otvorený
a zodpovedný postoj dieťaťa k životnému prostrediu. Využívali sme
k splneniu úloh zmysluplné pracovné činnosti, kognitívne činnosti /
kladenie otázok a hľadanie odpovedí /, práca s literárnym textom,
obrázkovým materiálom, využívanie encyklopédii, motivované hrové aktivity,
činnosti, ekohry. Deti úlohy zvládli vzhľadom k tomu, že sa prihliadalo na
vekové osobitosti tej, ktorej skupinu detí.
4. Kultúra
Zámerom vzdelávania v oblasti sociálnej
a kultúrnej je uviesť dieťa do spoločnosti ostatných ľudí, do života
v ľudskej spoločnosti i do sveta kultúry a umenia, pomôcť dieťaťu
osvojiť si potrebné vedomosti, návyky i postoje, prijímať základné
všeobecne uznávané spoločenské, morálne a estetické hodnoty
a podieľať sa na utváraní spoločenskej pohody.
Úlohy sa plnili tým, že sa
deti zúčastňovali na počúvaní rozprávok, príbehov, veršov, hudobných skladieb,
piesní, sledovaním dramatizácie,
divadelných scénok, rôznych námetových hier, konštruktívnych hier, prípravy
spoločenských podujatí a slávností – kultúrne programy pre rodičov, starých
rodičov,: deti navštevovali knižnicu, stretávali sa s literatúrou,
dramatickým, výtvarným a hudobným umením mimo materskej školy.
Oblasť
percepčno – motorického rozvoja:
Perceptuálno – motorická oblasť rozvoja osobnosti dieťaťa
zahŕňa:
-
rozvíjanie hrubej a jemnej motoriky,
-
utváranie elementárnych základov telesnej kultúry,
-
rozvíjanie vizuomotoriky a grafomotoriky,
-
utváranie kultúrno – hygienických, zdravotných, technických
a elementárnych ochranárskych návykov,
- rozvíjanie prakticko – umeleckej
a technickej tvorivosti,
Úroveň rozvoja
grafomotorických zručností:
Úroveň rozvoja
vizuomotorickej koordinácie a jemnej motoriky sa overovala prostredníctvom pracovných zošitov a listov. Úspešnosť
detí podstatne ovplyvnila skutočnosť, že ich rozloženie na ploche bolo
v porovnaní s minulým rokom oveľa vhodnejšia. Väčšina detí sa na
ploche papiera orientovala samostatne, vyplnila celú plochu, dokončila požadovanú grafickú stopu do konca
riadku. Spôsobilosť zachovávať smer požadovanej grafickej stopy a istota
prejavu je v celku veľmi dobrá. Výsledky sú podstatne lepšie ako
v minulom školskom roku, čo sa prejavilo v pružnejších reakciách
detí na pokyny učiteliek,
v zlepšení uvoľnenosti rúk, zápästia, grafický materiál držia dominantnou
rukou, kvalita držania grafického materiálu je dobrá, deti majú vypestovaný
návyk na správne držanie tela, sedu pri písaní, držania ceruzky, neotáčanie
zošitom, pracovným listom a vzdialenosť očí od papiera. Pri nácviku
grafomotorických zručností v pracovných listoch a v zošitoch
boli zaraďované grafomotorické a uvoľňovanie cvičenia a postupy.
V súčasnej dobe môžeme hodnotiť úroveň grafomotorických zručností kladne.
Jemnú motoriku si deti ďalej precvičovali navliekaním koráliek, využívaním
pracovných techník – lepenie, strihanie, krčenie a skladanie papiera
a ohýbanie rôznych druhov drôtu. Technicky správne zvládli konštruovanie
z rôznych stavebníc podľa predlohy i podľa vlastných predstáv. Úroveň
techniky strihania sa overovala pri strihaní predkresleného tvaru. Pozorovaním
bolo zistené, že deti celkom dobre ovládajú techniku strihania, majú osvojené
základy bezpečnej práce a pracovnej disciplíny. Ľavoruké deti pracovali
s nožnicami pre deti ľavoruké. V priebehu šk. r. deti bez problémov
dokázali používať návyky sebaobsluhy a hygieny. Samostatne sa dokázali
obliekať, zobliekať, obúvať a vyzúvať. Veľkým problémom pre deti je
viazanie šnúrok. V školskej jedálni deti sa využívali návyky kultúrneho
stolovania, predškoláci používali príbor. V priebehu šk. r. boli deti vedené k starostlivosti
o prostredie o jeho čistotu a estetiku.
Prosociálna,
environmentálna, zdravotná výchova a Práva dieťaťa boli plánovane podľa
tém s cieľom v integrácie všetkých výchovných zložiek edukačného
procesu. Ich obsahová náplň sa uskutočňovala v súlade s požiadavkami
Štátneho vzdelávacieho programu a to predovšetkým pomocou hier,
zážitkového učenia. Pri výbere metód, foriem a prostriedkov sa
zohľadňovali aktuálne výchovné potreby, vývinové a vekové osobnosti ako aj podmienky školy.
Zameranie
a výchovno – vzdelávacia orientácia školy vychádzala zo skúseností,
z analýzy dosiahnutých výsledkov práce, potrieb detí, materiálno –
technického zabezpečenia a personálneho obsadenia materskej školy.
2. Zhodnotenie úrovne pedagogickej práce učiteliek :
Úroveň pedagogickej práce
učiteliek spočívala:
• vo výchovno – vzdelávacom procese ,
• v plánovaní ,
• v práci na sebe ,
• v uplatňovaní tvorivosti ,
• v plnení odporúčaní školského roka 2010/2011
• výchovno-vzdelávací proces
Vstupnou pedagogickou
diagnostikou sa zistila vedomostná úroveň a zručnosti detí, ich
schopnosti, skúsenosti, na základe týchto zistení sa vytýčili ciele výchovno –
vzdelávacej činnosti, aktivity a ich plnenie.
• v plánovaní
• zvolenie vhodných tém / podľa Školského vzdelávacieho
programu, aktuálnosti,
požiadaviek rodičov a prostredia školy
• stanovenie cieľov / Štátny a školský
vzdelávací program základný dokument / :
·
· pri
plánovaní zachovať všetky výchovné
zložky v procese, ich integrácia, postupnosť, náväznosť, náročnosť,
·
· plánovanie
vhodných hier a činnosti, aktivít,
·
· určenie
časového priebehu realizácie tematického plánu,
·
· plnenie
dlhodobých cieľov školy,
·
práci na sebe.
Učiteľky
sa pravidelne zúčastňovali pedagogických porád. Jedna učiteľka sa
zúčastňuje kontinuálneho vzdelávania, ktoré uskutočňuje Metodicko – pedagogické
centrum v Prešove.
• v uplatňovaní tvorivosti
·
· výchovno-vzdelávacia
činnosť bola zameraná na tvorivú dramatiku s využívaním prvkov tvorivej dramatiky, dramatizácie,
bábkových divadiel. Pri práci sa
využívali aj svojpomocné pomôcky zhotovené
z rôzneho materiálu.
·
· v plnení
opatrení zo školského roku 2010/2011
Tieto
opatrenia boli všetky splnené. Aj naďalej budeme spolupracovať s rodičmi,
s odborníkmi a zriaďovateľom a pod. Budú sa uskutočňovať
pedagogické porady, kontrolná činnosť.
3. Zhodnotenie
výsledkov riadiacej práce:
Materská škola pracovala podľa
vypracovanej dlhodobej koncepcie a jej zamerania. Koncepčný zámer bol
pravidelne prejednávaný na zasadaniach rady školy. Plynulú výchovno –
vzdelávaciu činnosť zabezpečovalo efektívne plánovanie cieľov a úloh zo Školského
vzdelávacieho programu. . Vnútroškolská
kontrola sa zabezpečovala v zmysle plánu kontrolnej činnosti rôznymi
formami. Výsledky kontroly sa analyzovali na pedagogických a pracovných
poradách. Pedagogická dokumentácia bola vedená v zmysle
platnej legislatívy. Priestory školy, v ktorých sa uskutočňoval výchovno –
vzdelávací a celkový pobyt detí bol vyhovujúci. Triedy boli vždy esteticky
upravené a prispôsobené na proces. Dodržiavala sa bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci. V triedach sa viedli zošity o zdravotnom
stave detí a drobných úrazoch. Riaditeľka školy viedla evidenciu
o pracovných úrazoch v súlade s platnou legislatívou. Pracovný
poriadok spolu s vnútorným poriadkom školy vytvárali efektívny prostriedok
riadenia. Jednotlivé subjekty výchovy školy, rodina, rada školy,
zriaďovateľ boli súčasťou realizácie
cieľov. Spolupráca medzi týmito subjektami bola rozpracovaná v PPŠ
a plnená podľa termínov. Okrem týchto subjektov MŠ spolupracovala so Základnou školou na Maurerovej ulici. Agenda
o deťoch bola vedená v zmysle platnej legislatívy. Viedli sa
zápisnice z porád pedagogických a
prevádzkových.
4. Zhodnotenie úrovne spolupráce MŠ
– rodina, MŠ – inštitúcie
a/
Materská škola – rodina
·
· pravidelná
účasť na schôdzkach rodičovského
združenia,
·
· problémy
detí vo výchove riešené individuálnymi pohovormi,
·
· spolupráca
školy a rodiny pri organizovaní aktivít školy / Šarkaniáda, Úcta
k starším, Mikuláš a Vianoce,
Karneval, Deň matiek, Športový deň, Rozlúčka so školou a pod./.
b/
Materská škola - základná škola
a knižnica
·
· návšteva
detí MŠ v 1. ročníkuZŠ
·
· využívanie
telocvične ZŠ v 2.polroku šk. r. na pohybové aktivity
·
· návštevy
knižnice s dramatizáciou rozprávok
c/ Materská škola – základná umelecká škola
·
· koncert
deti ZUŠ – pre deti materskej školy,
Spoluprácu,
ktorá bola v priebehu šk. r. 2011/2012 so všetkými inštitúciami
v meste, ale aj
v
okrese hodnotím ako dobrú. Upevňovali sa pozitívne medziľudské vzťahy pri
všetkých stretnutiach.
e) Údaje o počte zamestnancov a plnení
kvalifikačného predpokladu
pedagogických
zamestnancov školy
Počet
zamestnancov
Zamestnanci:
|
počet:
|
pedagogickí zamestnanci
|
4
|
prevádzkoví zamestnanci
|
1
|
|
|
|
|
·
Celkom
|
5
|
Odborná
a pedagogická spôsobilosť
Celkový počet pedagogických zamestnancov:
|
4
|
z toho odborne a pedagogicky spôsobilých:
|
4
|
z toho odborne alebo pedagogicky nespôsobilých:
|
0
|
f) Údaje o ďalšom vzdelávaní pedagogických
zamestnancov školy
Typ ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov
|
Začalo
|
Pokračuje
|
Ukončilo
|
Funkčné štúdium na funkciu riaditeľky
|
0
|
0
|
0
|
Adaptačné vzdelávanie
|
0
|
0
|
0
|
Rozširujúce štúdium – kontinuálne vzdelávanie
|
1
|
0
|
0
|
CELKOM
|
1
|
0
|
0
|
g) Údaje o aktivitách a prezentácii školy na
verejnosti
·
· Šarkaniáda
– zhotovenie šarkana spolu s rodičmi, každé dieťa ho predvedie na školskom
dvore
·
· Deň
úcty k starším – kultúrny program detí s odovzdávaním darčekov pre
starých rodičov .
·
· Denné
zabezpečovanie pitného režimu pre deti v triedach v spolupráci so
školskou jedálňou na Hlavnej ul.
·
· Oslavy
menín a narodenín detí s blahoželaním
·
· Zdobenie
vianočných stromčekov v meste
·
· Posedenie
pri vianočnom stromčeku, kultúrny program s Mikulášom
·
· Inštalovanie
vtáčích búdok – prikrmovanie vtáčikov v zimnom období
·
· Karneval
deti
·
· Marec
mesiac knihy – návšteva Mestskej knižnice, čítanie rozprávok deťom
·
· Deň
Zeme
·
· Deň
matiek - kultúrny program
a odovzdanie pripravených darčekov
pre mamičky
·
· Výlet
detí do ZOO v Spišskej Novej Vsi
·
· Rozlúčka
s predškolákmi
h) Údaje o projektoch, do ktorých je škola zapojená
Údaje
o projektoch :
Projekt „Veselé zúbky“ multimediálny projekt
ch) Údaje
o výsledkoch inšpekčnej činnosti vykonanej ŠŠI v škole
V školskom
roku 2011/2012 sa v materskej škole inšpekcia neuskutočnila
i) Údaje o priestorových
a materiálno-technických podmienkach školy
Materská škola svojou polohou a veľkosťou pripomína „školu
rodinného typu“.
Má kapacitu 2 tried. V zmysle
školského zákona a kapacity
naplnenia tried, jej maximálna kapacita je 30 detí.
Škola k svojej činnosti
využíva prízemie a poschodie. Na prízemí sa nachádza herňa spojená so
spálňou využívaná pre mladšiu vek. kategóriu, spoločné vstupné priestory –
vstupná chodba, spoločná umyváreň +WC /pre obe triedy /, šatňa pre ml. vek. kategógiu
detí a spoločná jedáleň s výdajňou podávaných jedál zo
školskej kuchyne. Súčasťou školy je rozsiahly areál situovaný mimo hlavnej
cesty a rozsiahlou školskou záhradou aj s ihriskom využívaným
detskými dopravnými prostriedkami a loptovými hrami. V areáli školskej
záhrady sa nachádza murovaná garáž využívaná na detské pomôcky, hračky
a náradia na pobyt detí vonku. Na prvom poschodí sa nachádza herňa spojená
so spálňou pre deti staršej vek. kategórie ako aj samostatná šatňa, kancelária
a pôjd, ktorý slúži na odkladanie didaktických, učebných ako aj vlastnoručne
zhotovených pomôcok na výchovný proces v MŠ. Naša materská škola nie je
rozlohou veľká, no jej estetika a farebnosť svedčí o tom, že deťom,
ktoré prichádzajú do MŠ sa páči a radi sa do nej dennodenne vracajú. Škola
je situovaná na juhozápad čím slnečné lúče na nás svietia po celý deň pobytu.
Materiálne
podmienky školy závisia od prideleného rozpočtu mesta. Škola nemá dostatok
moderných učebných pomôcok a pedagogickej literatúry.
Poplatky
od rodičov za neinvestičné výdavky sa používajú aj na prevádzkové náklady
materskej školy. Vybavenie tried novým funkčným a moderným nábytkom,
detskými stolmi a stoličkami, ležadlami, interaktívnou tabuľou sme
zakúpili za finančné prostriedky získané sponzorsky.
Súčasťou materskej školy je aj výdajná školská
jedáleň.
j) Cieľ, ktorý
si materská škola určila v koncepčnom zámere v školskom roku
2011/2012
a vyhodnotenie jeho plnenia
Všeobecnou
úlohou Koncepčného zámeru materskej školy je zadefinovať základné línie rozvoja
školy v období nasledujúcich piatich rokov v oblasti výchovy
a vzdelávania, materiálno – technického zabezpečenia, celoživotného
vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy . Koncepčný
zámer a ciele školy vychádzajú z celkového cieľa predprimárneho
vzdelávania, ktorým je doviesť každé dieťa na konci jeho predškolského
obdobia k tomu, aby v rozsahu svojich osobnostných predpokladov
získalo veku primeranú fyzickú (perceptuálno-motorickú), psychickú (kognitívnu)
a sociálnu (sociálno-emocionálnu) samostatnosť a základy kompetencií
dôležitých pre jeho ďalší rozvoj a učenie, pre život a vzdelávanie:
základy pre zdravé sebavedomie a sebaistotu, pre schopnosť byť samo sebou
a zároveň sa prispôsobiť životu v spoločenskej komunite. Pri plnení
tohto cieľa sa opierame o bohaté tradície, dobrú spoluprácu s rodinou
a flexibilita pedagogických pracovníkov.
SWOT
ANALÝZA MATERSKEJ ŠKOLY
SILNÉ STRÁNKY
|
SLABÉ STRÁNKY
|
|
-
pozitívna
socio-emocionálna klíma v škole,
-
vysoký
záujem rodičov o umiestnenie detí do
materskejškoly
-100% kvalifikovanosť
pedagogických zamestnancov,
-
záujem pedagogických zamestnancov o ďalšie
vzdelávanie,
-kreativita a iniciatíva pedagogických zamestnancov,
-záujem pedagogických zamestnancov podieľať sa na aktivitách školy, aj
mimo pracovného času
-
ŠVP
pripravený na mieru podmienkam MŠ
- pripravenosť
detí na vstup do ZŠ,
-
dobra
spolupráca so základnou školou, CVČ, mestskou knižnicou
- imidž
MŠ ako zariadenia rodinného typu
-zrekonštruované sociálne
zariadenie pre deti a
zamestnancov
|
-
nedostatočná
kapacita predškolského zariadenia
-dovážanie stravy
- odmeňovanie pedagogických
zamestnancov
- nedostatok
finančných prostriedkov pre
školu
-potrebná rekonštrukcia fasády budovy
a výmena starých okien za
plastové
|
|
PRÍLEŽITOSTI
|
OHROZENIA
|
|
záujem
rodičov o kvalitnú výchovu a vzdelávanie ich detí založené na
princípoch dobrého partnerstva,
informovanosť
prostredníctvom médií,
zdokonaľovať
komunikačné kompetencie,
využívanie
možností prípravy a realizácie nových projektov z prostriedkov EÚ
|
zmena legislatívy
|
|
Koncepcia
rozvoja materskej školy na obdobie rokov 2011 -2015 vychádza predovšetkým zo spracovanej SWOT analýzy školy,
v ktorej sú identifikované silné a slabé stránky školy, možnosti, ale
aj ohrozenia jej ďalšieho rozvoja. Na základe tejto analýzy sme definovali 4
kľúčové oblasti jej ďalšieho rozvoja:
1. Zvyšovanie kvality výchovno – vzdelávacieho procesu
v materskej škole.
2. Podpora ďalšieho vzdelávania pedagogických
zamestnancov školy.
3. Zlepšenie úrovne materiálno – technického vybavenia
školy.
4. Aktívne vyhľadávanie a využívanie doplnkových
zdrojov financovania školy.
- Zvyšovanie kvality výchovno – vzdelávacieho procesu v materskej škole.
Naša
materská škola od septembra 2009 aktívne pracuje so Školským vzdelávacím
programom „Cesta do ríše poznania“, ktorý nadväzuje na Štátny vzdelávací
program ISCED .
Základný
obsah predprimárneho vzdelávania je stanovený tak, aby v náväznosti na
súčasné trendy vo vzdelávaní zodpovedal cieľom a zámerom predprimárneho
vzdelávania, doviesť každé dieťa na konci jeho predprimárneho obdobia
k tomu, aby v rozsahu svojich osobnostných predpokladov získalo veku
primeranú fyzickú, psychickú a sociálnu samostanosť a základy
kompetencií dôležitých pre jeho ďalší rozvoj a učenie, pre život a vzdelávanie:
základy pre zdravé sebavedomie a sebaistotu, pre schopnosť byť samo
sebou a zároveň sa prispôsobiť
životu v spoločenskej komunite.
Prioritou
v tejto oblasti je príprava 5 – 6 ročných deti a deti
s odloženou školskou dochádzkou na vstup do základnej školy. Ostatné vlastné
ciele a poslanie výchovy a vzdelávania sú obsiahnuté v školskom
vzdelávacom programe.
2. Podpora ďalšieho vzdelávania
pedagogických zamestnancov školy
Kontinuálne
vzdelávanie pedagogických zamestnancov:
Je
súčasťou celoživotného vzdelávania, je to proces nadobúdania vedomostí,
zručností a spôsobností pedagogického zamestnanca potrebný na výkon pedagogickej činnosti a na
výkon odbornej činnosti. Po prijatí
zákona o pedagogických zamestnancoch vedenie materskej školy sa zameralo
na tieto druhy kontinuálneho vzdelávania:
-
adaptačné vzdelanie: cieľom bude u začínajúceho pedagogického
zamestnanca si overiť profesijné kompetencie, ktoré sú potrebné pre výkon
činností samostatného pedagogického zamestnanca,
-
funkčné vzdeláva nie: cieľom, ktorého bude pripraviť pedagogického
zamestnanca na výkon v riadiacej činnosti a získať tým profesijné
kompetencie,
-
aktualizačné vzdelávanie: cieľom, ktorého je u pedagogického
zamestnanca udržanie si profesijných kompetencií potrebných na štandardný výkon
pedagogickej činnosti,
-
inovačné vzdelávanie: cieľom je obnovovanie a zdokonaľovanie
profesijných kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogickej činnosti,
3. Zlepšenie úrovne materiálno –
technického vybavenia školy.
Vzhľadom na modernizáciu vo
výchovno-vzdelávacom procese musíme prispôsobiť požiadavky aj na modernizáciu
učebných pomôcok, preto pri každej úspore finančných prostriedkov, pri výzvach
na projekty, v rozpočte materskej školy určitá časť týchto obmedzených
finančných prostriedkov bude vyčlenená na zakúpenie moderných učebných pomôcok.
4. Aktívne vyhľadávanie
a využívanie doplnkových zdrojov financovania aktivít školy.
Materská
škola sa v budúcom období bude usilovať o získanie dodatočných
zdrojov financovania aktivít materskej školy (štátne fondy, nadačné fondy, EÚ,
..).
k)
Oblasti, v ktorých materská škola dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých
sú nedostatky a treba úroveň výchovy a vzdelávania zlepšiť vrátane
návrhov a opatrení
Práca
vnútroškolských orgánov riadenia v školskom roku 2011/2012:
Pedagogická
rada
Pedagogickú radu školy
zvoláva jej riaditeľka. Jej členmi sú všetci pedagogickí a výchovní
zamestnanci. Pracuje podľa osobitného
plánu. Na zasadnutiach pedagogickej rady informuje riaditeľka
o najaktuálnejších a najzávažnejších úlohách vo výchovno-vzdelávacom
procese, o úlohách v oblasti legislatívy, o školskej
legislatíve. Každé zasadnutie pedagogickej rady musí byť kvalitne pripravené čo
sa týka obsahovej stránky.
V školskom roku
2011/2012 bolo uskutočnených:
- úvodná
|
1 (schválenie dokumentov potrebných pre šk. rok
2011/2012)
|
- riadna
|
4 (podľa plánu)
|
Veľkú pozornosť budeme aj
naďalej venovať:
-
preštudovaniu nových materiálov, ktoré prispejú k skvalitneniu
výchovno-vzdelávacej
práce,
- dať
priestor na diskusiu pedagogickým zamestnancom, vypočuť si ich názory
a zladiť s ostatnými
názormi učiteliek.
Dochádzka učiteliek
do zamestnania
Dochádzka učiteliek do zamestnania
bola dobrá.
Opatrenia na
školský rok 2012/2013
V oblasti
riadenia:
-
vytvárať podmienky pre ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, orientované na právne vedomie pedagogických
zamestnancov, na využívanie nových foriem a metód práce vo
východno-vzdelávacom procese – oboznámenie sa s novým školským zákonom,
štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom,
Termín: september 2012
a stály Zodp.:
riad. školy
-
riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, dbať na spravodlivé finančné
ohodnotenie zamestnancov, ktorí si svedomite plnia všetky úlohy,
Termín: september 2012
a stály Zodp.:
riad. školy
-
utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť
a ochranu zdravia pri
práci
Termín: september 2012
a stály Zodp.:
riad. a zást. riad. pre MŠ
- utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie
odbornej úrovne zamestnancov a na
uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
Termín: v priebehu
roka Zodp.:
riad. školy
-
zabezpečiť, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
Termín: počas škol. roka Zodp.:
zást. riad. pre MŠ
-
zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku
zamestnávateľa,
Termín: počas škol. roka Zodp.:
riad. školy
Pre
všetkých pedagogických zamestnancov
-
V pedagogickom procese klásť dôraz na rozvoj komunikačných schopností
detí.
Uplatňovať aktivizujúce
metódy a formy práce, problémové učenie, posilňovať schopnosť
sebahodnotenia a hodnotenia detí. Podporovať rozvoj grafomotorických
zručností detí a rozvíjať komunikačnú schopnosť.
- V prípade detí predprimárneho veku s narušenou
komunikačnou schopnosťou
využívať logopedické
služby, služby špeciálnych pedagógov a psychológov.
(2)
Uplatňované
výchovno-vzdelávacie plány
Základným dokumentom pre
výchovno-vzdelávaciu činnosť v materskej škole je podľa § 5 a § 6 zákona
245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov základným
dokumentom: Štátny vzdelávací program ISCED O , na ktorý nadväzuje Školský vzdelávací program: „Cesta do ríše poznania“
a Ministerstvom školstva SR zo dňa 23. marca 2005 pod č. CD-2005 5750/9051
– 1:091
schválený:
·
· Rozvíjajúci
program výchovy a vzdelávania detí s odloženou povinnou školskou
dochádzkou
v materských školách
·
· Program
výchovy a vzdelávania detí v materských školách
Pri
výchovno-vzdelávacej práci sa ďalej využívajú schválené metodiky, ako aj metodické listy a literatúra
z Metodicko-pedagogického centra v Prešove a vydavateľstiev
ROKUS Prešov a PORTAL Praha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára